Cikrevný zbor Trenčín

Pred niekoľkými rokmi som bezprostredne pred Štedrým dňom dostal e-mailovú správu s vianočným pozdravom. Podpísaný Daniel Baláž. Vtedy som netušil, kto to je, kde býva, čo robí. Pozdravy sa pri významných cirkevných sviatkoch opakovali a ja som z ktoréhosi z nich napokon dospel k poznaniu, že Daniel Baláž je študentom EBF UK v Bratislave.

Osobne som Daniela spoznal až v Považskom senioráte, v ktorom začal po ordinácii pôsobiť. Po dvoch rokoch, ktoré strávil v Novom Meste nad Váhom a v Starej Turej, prišiel za kaplána k nám do Trenčína. Keďže sme sa už vzájomne poznali, jeho príchod k nám bol pomerne jednoduchý a bezproblémový. Stačilo mu krátko vysvetliť, aké budú jeho povinnosti, predstaviť členom cirkevného zboru, uviesť do škôl, kde mal učiť náboženskú výchovu a Daniel sa pustil do práce s elánom jemu vlastným. Jeho schopnosť byť Židovi Žid a Grékovi Grék (rozumej starcovi starec a dieťaťu dieťa) si rýchlo získala medzi členmi cirkevného zboru potrebnú dôveru.

Daniel pôsobil v našom zbore v čase, kedy prechádzal náš kostol v Trenčíne náročnou stavebnou obnovou. Živo sa zajímal o vykonávané práce a osobne sa zapájal do pomocných prác. Na vlastnú žiadosť sa zúčastnil aj rokovania zborového presbyterstva a potešil nás svojou spätnou väzbou, keď prekvapene vyjadril uznanie, aké bolo rokovanie vecné a koľko závažných rozhodnutí sme dokázali prijať v priebehu niekoľkých desiatok minút.

Daniel rád hovoril o sebe, že je komunikatívny a taký naozaj bol. Nielen v tom zmysle slova, že rád rozprával, ale tiež veľa sa pýtal a prosil o radu či ponaučenie. Ochotne sa nechal usmerniť a za každú pripomienku bol úprimne vďačný.

Keď sa s cirkevným zborom po roku pôsobenia v ňom lúčil na službách Božích v trenčianskom Posádkovom klube v čase vrcholiacich prác v interiéri kostola, svojím príhovorom rozosmial všetkých. Daniel totiž spomínal, ako u nás za farou počas našej neprítomnosti griloval. Podľa svedectva susedov nám faru takmer podpálil, ale - podľa jeho slov - sa mu to len "trošku vymklo spod kontroly" ... Naozaj, človek málokedy zažije v spoločenstve cirkvi taký spontánny a dobrosrdečný smiech.

Veľmi milo ma prekvapilo, keď ma Daniel požiadal, aby som bol slávnostným kazateľom na jeho inštalácii za zborového farára vo Svätom Kríži. Pre mňa to bola veľká česť a on túto slávnosť prežíval veľmi intenzívne. Tešil sa na prácu, ktorá bola pred ním. Mal veľa plánov, snov a túžob. Škoda, že mu nebolo dopriate, aby ich mohol uskutočniť vo väčšej miere.

Ján Bunčák